Z Vrabčekovej listárne

Milí malí a veľkí kamaráti,

ďakujeme za všetky krásne listy, obrázky, fotografie, básničky, výtvarné a literárne práce, ktoré nám posielate a srdečne ďakujeme za vašu priazeň a milé slová uznania.

HRA S ROZPRÁVKAMI

13. 2. 2018

Pani učiteľka Darina Vranová a jej žiačikovia z 1. A zo ZŠ A. Radlinského v Kútoch nám poslali niekoľko pekných básničiek a rozprávok. Nie sú to však obyčajné rozprávky, ale vytvorili ich deti a užili si pritom aj veľa zábavy.

Niektoré rozprávky vznikli tak, že mali nastrihané rozprávkové postavičky a ľubovoľne ich vkladali do rozprávok a dotvárali myšlienkami postáv a dialógmi. Sú naozaj veľmi pekné.

O mimoňovi

Mimoň sa vybral do sveta. Stretol Červenú čiapočku, ktorá sa ho spýtala, či nie je hladný. Mimoň povedal, že je, a tak mu Červená čiapočka dala zo svojho košíka koláče, klobásy a tiež teplý čaj, aby nebol smädný. Odrazu si Červená čiapočka všimla na zemi prsteň. Zdvihla ho a dala mimoňovi. Mimoň si ho pokrútil na prste a pomyslel si: „Keby som tu mal auto.“ Odrazu stálo pred ním auto. Potom šiel mimoň na aute a a stretol  Shreka, ktorý mu povedal, aby odbočil, pretože ide do bažín (močarín). Mimoň sa poďakoval, už bola noc a on sa zatúlal v lese. Šiel okolo rybníka, pri ktorom sedel vodník. Vodník mu ukázal, ako sa na aute zapínajú svetlá. Mimoň sa mu poďakoval a podarilo sa mu vyjsť z lesa a šiel ďalej do sveta.

O kráľovi Erikovi a princovi Filipovi

Kráľ Erik a princ Filip sa plavili na lodi na mori. Pozorovala ich morská panna Ariel. Uvideli ostrov, vystúpili naň a uvideli malý domček, v ktorom boli siedmi trpaslíci. Trpaslíci im ponúkli jedlo aj vodu a kráľ s princom ich za odmenu zobrali so sebou na loď. Trpaslíci uvideli ďalekohľadom Janka Hraška, ako sa plavil na lyžičke. Aj jeho zobrali so sebou na loď. Uvideli ďalší ostrov, ktorý si tiež chceli pozrieť. Na ostrove žila Červená čiapočka, ktorú so sebou chceli zobrať na loď. Ariel, ktorá zvedavo za nimi všade plávala, uviazla v malej vode v piesku. Všetci jej pomohli a odtiahli ju na more, Ariel sa plavila za nimi, aby dávala na nich pozor.

koruna

O Popoluške

Unavená Popoluška sa vybrala na vychádzku do lesa a uvidela medovníkový domček. Odlúpla z neho medovník a zistila, že sa dá jesť. Z medovníkového domčeka vyšiel dobrý drak a povedal Popoluške, aby mu nelúpala domček, aby mal kde bývať a že ju pozve k sebe a dá jej najesť v domčeku. Popoluška šla k nemu a o chvíľu prišiel na návštevu aj rytier, ktorý povozil Popolušku na svojom koňovi. Okolo nich preletela na metle ježibaba, ktorej vypadla z hlavy čiapka. Popoluška si ju dala na hlavu a nebolo ju vidieť. Čiapka ju urobila neviditeľnou. Potom si aj rytier dal čiapku na hlavu a bol neviditeľný aj on. Keď sa spolu zahrali, každý sa vybral domov.

princezná

O kocúrovi v čižmách

Kocúr v čižmách prišiel k jednému zámku a uvidel princeznú. Princeznej sa zapáčil a chcela, aby ostal s ňou ako jej ochranca. Do zámku však prišiel aj čarodej, ktorý žiarlil na kocúra, ktorého princezná mala rada, a preto ho premenil na myš. Okolo zámku však išiel aj rytier, ktorý svojím mečom čarodejovi preťal čarovnú paličku, zviazal ho a odviezol do jeho zámku a dal ho tam za mreže. Čarodej mu musel dať paličku, ktorá bola v poriadku, aby mohol rytier myš premeniť znovu na kocúra. Princezná aj rytier sa jeden druhému zapáčili, ostali spolu a kocúr v čižmách býval s nimi na zámku.

Kura a páv

Na jednom dvore žilo malé kura. Raz zbadalo páva. Páv mal krásne perá. Kura túžilo po takých istých perách. Chcelo taký istý krásny chvost, premýšľalo: „Jéj, to je krásny páv! Aj ja by som chcelo mať také pierka. Osmelím sa a vypýtam si ich.“  Oslovilo páva: Milý páv, chcelo by som mať také isté pierka.“ Páv bol kamarát: „Dobre, poď so mnou a ukážem ti, kde mám svoje vypadnuté pierka.“ Zaviedol ho ku svojim vypadnutým pierkam a venoval mu ich. Kura si ich zobákom zastoklo do chvosta a prechádzalo sa po dvore. Zbadalo na zemi malú mláku od atramentu, zobákom si farbu natrelo po perí. Zvieratá ho obdivovali: „ Aký krásny páv!“ Kura však ostalo smutné, pretože mu perá vypadávali z chvosta a zvieratá sa hnevali: „Na čo sa to hráš, veď ty nie si páv!“ Smutné kura šlo za mamou. Mama mu povedala, že každý je potrebný, že páv je na okrasu a že síce poteší oči, kury však znášajú vajíčka a pomáhajú dopĺňať ľuďom potravu a že dôležité je byť dobrým kamarátom. Kura vyšlo na dvor a ostatným zvieratkám priznalo, že sa hralo na niečo, čím nie je. Počul ho páv, pribehol za ním a povedal mu, že aj ono je krásne a roztomilé. Zvieratká sa odvtedy na dvore kamarátili.

Na kostole zvoní zvon,

na klavíri zaznel dobrý tón.

Po ulici išiel tajomný on,

bol to veľký slon,

stúpil na niečo a spľasol melón,

zbúral palác, v ktorom bol trón.

Na karnevale tancovala maska,

bola to víla kráska

a volala sa Láska.

Pribehla za ňou psinka Haska

a zlepila ich páska.

Kotúľa sa zelená hruška,

počuli ju aj detské uška.

Okolo letela malá muška,

namierila si na ňu druhá muška.

Trafila ju do bruška,

vyliečila ju slúžka.

Srnka a vlk (nápad z internetu dotvorený deťmi)

Raz malá srnka odbehla mamke do lesa. Bola už noc. Zaspala pod vysokým stromom. Ráno zbadá pri sebe vlka. Vyľaká sa a vyskočí. Vlk zúrivo  vrčí, že ju zje. Malá srnka premýšľala, ako by sa zachránila. Najprv vlkovi povie, nech sa s ňou zahrá na skrývačku. Myslela si, že keď bude vlk odpočítavať, získa čas na útek. Vlk však povedal: „Nemám čas sa hrať, som hladný!“ Srnka premýšľala ďalej a skúsila to inak. Povedala vlkovi, že je hladná. Myslela si, že vlk jej bude hľadať potravu a ona vtedy utečie. Vlk súhlasil, aby sa najedla. Nehľadal jej potravu on. Srnka skákala po lese  a vlk ju prenasledoval. Prišli k jednému domu. Vlk skočil po srnke. No stúpil do klepca pre kuny. Tak sa potrestal. Zavýjal a jeho hlas sa tak ozýval po lese, že ho počula aj mama srnka, ktorá hľadala malú srnku. Vybrala sa za hlasom a stretla svoju malú srnku. V dome býval  horár.  Pomohol vlkovi z klepca a vyhnal ho do lesa. Srnka si už dávala pozor, aby bola stále pri mamke. Už vedela, prečo ju musí počúvať, keď ju upozorňuje mamka na to, že keď je malá, aby neodbiehala.

HRA S ROZPRÁVKAMI

13. 2. 2018

Pani učiteľka Darina Vranová a jej žiačikovia z 1. A zo ZŠ A. Radlinského v Kútoch nám poslali niekoľko pekných básničiek a rozprávok. Nie sú to však obyčajné rozprávky, ale vytvorili ich deti a užili si pritom aj veľa zábavy.

Niektoré rozprávky vznikli tak, že mali nastrihané rozprávkové postavičky a ľubovoľne ich vkladali do rozprávok a dotvárali myšlienkami postáv a dialógmi. Sú naozaj veľmi pekné.

O mimoňovi

Mimoň sa vybral do sveta. Stretol Červenú čiapočku, ktorá sa ho spýtala, či nie je hladný. Mimoň povedal, že je, a tak mu Červená čiapočka dala zo svojho košíka koláče, klobásy a tiež teplý čaj, aby nebol smädný. Odrazu si Červená čiapočka všimla na zemi prsteň. Zdvihla ho a dala mimoňovi. Mimoň si ho pokrútil na prste a pomyslel si: „Keby som tu mal auto.“ Odrazu stálo pred ním auto. Potom šiel mimoň na aute a a stretol  Shreka, ktorý mu povedal, aby odbočil, pretože ide do bažín (močarín). Mimoň sa poďakoval, už bola noc a on sa zatúlal v lese. Šiel okolo rybníka, pri ktorom sedel vodník. Vodník mu ukázal, ako sa na aute zapínajú svetlá. Mimoň sa mu poďakoval a podarilo sa mu vyjsť z lesa a šiel ďalej do sveta.

O kráľovi Erikovi a princovi Filipovi

Kráľ Erik a princ Filip sa plavili na lodi na mori. Pozorovala ich morská panna Ariel. Uvideli ostrov, vystúpili naň a uvideli malý domček, v ktorom boli siedmi trpaslíci. Trpaslíci im ponúkli jedlo aj vodu a kráľ s princom ich za odmenu zobrali so sebou na loď. Trpaslíci uvideli ďalekohľadom Janka Hraška, ako sa plavil na lyžičke. Aj jeho zobrali so sebou na loď. Uvideli ďalší ostrov, ktorý si tiež chceli pozrieť. Na ostrove žila Červená čiapočka, ktorú so sebou chceli zobrať na loď. Ariel, ktorá zvedavo za nimi všade plávala, uviazla v malej vode v piesku. Všetci jej pomohli a odtiahli ju na more, Ariel sa plavila za nimi, aby dávala na nich pozor.

koruna

O Popoluške

Unavená Popoluška sa vybrala na vychádzku do lesa a uvidela medovníkový domček. Odlúpla z neho medovník a zistila, že sa dá jesť. Z medovníkového domčeka vyšiel dobrý drak a povedal Popoluške, aby mu nelúpala domček, aby mal kde bývať a že ju pozve k sebe a dá jej najesť v domčeku. Popoluška šla k nemu a o chvíľu prišiel na návštevu aj rytier, ktorý povozil Popolušku na svojom koňovi. Okolo nich preletela na metle ježibaba, ktorej vypadla z hlavy čiapka. Popoluška si ju dala na hlavu a nebolo ju vidieť. Čiapka ju urobila neviditeľnou. Potom si aj rytier dal čiapku na hlavu a bol neviditeľný aj on. Keď sa spolu zahrali, každý sa vybral domov.

princezná

O kocúrovi v čižmách

Kocúr v čižmách prišiel k jednému zámku a uvidel princeznú. Princeznej sa zapáčil a chcela, aby ostal s ňou ako jej ochranca. Do zámku však prišiel aj čarodej, ktorý žiarlil na kocúra, ktorého princezná mala rada, a preto ho premenil na myš. Okolo zámku však išiel aj rytier, ktorý svojím mečom čarodejovi preťal čarovnú paličku, zviazal ho a odviezol do jeho zámku a dal ho tam za mreže. Čarodej mu musel dať paličku, ktorá bola v poriadku, aby mohol rytier myš premeniť znovu na kocúra. Princezná aj rytier sa jeden druhému zapáčili, ostali spolu a kocúr v čižmách býval s nimi na zámku.

Kura a páv

Na jednom dvore žilo malé kura. Raz zbadalo páva. Páv mal krásne perá. Kura túžilo po takých istých perách. Chcelo taký istý krásny chvost, premýšľalo: „Jéj, to je krásny páv! Aj ja by som chcelo mať také pierka. Osmelím sa a vypýtam si ich.“  Oslovilo páva: Milý páv, chcelo by som mať také isté pierka.“ Páv bol kamarát: „Dobre, poď so mnou a ukážem ti, kde mám svoje vypadnuté pierka.“ Zaviedol ho ku svojim vypadnutým pierkam a venoval mu ich. Kura si ich zobákom zastoklo do chvosta a prechádzalo sa po dvore. Zbadalo na zemi malú mláku od atramentu, zobákom si farbu natrelo po perí. Zvieratá ho obdivovali: „ Aký krásny páv!“ Kura však ostalo smutné, pretože mu perá vypadávali z chvosta a zvieratá sa hnevali: „Na čo sa to hráš, veď ty nie si páv!“ Smutné kura šlo za mamou. Mama mu povedala, že každý je potrebný, že páv je na okrasu a že síce poteší oči, kury však znášajú vajíčka a pomáhajú dopĺňať ľuďom potravu a že dôležité je byť dobrým kamarátom. Kura vyšlo na dvor a ostatným zvieratkám priznalo, že sa hralo na niečo, čím nie je. Počul ho páv, pribehol za ním a povedal mu, že aj ono je krásne a roztomilé. Zvieratká sa odvtedy na dvore kamarátili.

Na kostole zvoní zvon,

na klavíri zaznel dobrý tón.

Po ulici išiel tajomný on,

bol to veľký slon,

stúpil na niečo a spľasol melón,

zbúral palác, v ktorom bol trón.

Na karnevale tancovala maska,

bola to víla kráska

a volala sa Láska.

Pribehla za ňou psinka Haska

a zlepila ich páska.

Kotúľa sa zelená hruška,

počuli ju aj detské uška.

Okolo letela malá muška,

namierila si na ňu druhá muška.

Trafila ju do bruška,

vyliečila ju slúžka.

Srnka a vlk (nápad z internetu dotvorený deťmi)

Raz malá srnka odbehla mamke do lesa. Bola už noc. Zaspala pod vysokým stromom. Ráno zbadá pri sebe vlka. Vyľaká sa a vyskočí. Vlk zúrivo  vrčí, že ju zje. Malá srnka premýšľala, ako by sa zachránila. Najprv vlkovi povie, nech sa s ňou zahrá na skrývačku. Myslela si, že keď bude vlk odpočítavať, získa čas na útek. Vlk však povedal: „Nemám čas sa hrať, som hladný!“ Srnka premýšľala ďalej a skúsila to inak. Povedala vlkovi, že je hladná. Myslela si, že vlk jej bude hľadať potravu a ona vtedy utečie. Vlk súhlasil, aby sa najedla. Nehľadal jej potravu on. Srnka skákala po lese  a vlk ju prenasledoval. Prišli k jednému domu. Vlk skočil po srnke. No stúpil do klepca pre kuny. Tak sa potrestal. Zavýjal a jeho hlas sa tak ozýval po lese, že ho počula aj mama srnka, ktorá hľadala malú srnku. Vybrala sa za hlasom a stretla svoju malú srnku. V dome býval  horár.  Pomohol vlkovi z klepca a vyhnal ho do lesa. Srnka si už dávala pozor, aby bola stále pri mamke. Už vedela, prečo ju musí počúvať, keď ju upozorňuje mamka na to, že keď je malá, aby neodbiehala.

svrček

Hudba lesa

Kráčam lesom, lístie šumí.

Vietor ho tu naháňa.

Zrazu kvapky dažďa počuť,

budú spievať do rána.

Kvapi-kvapi, kvap.

Pri tom zvuku spávam rád.

Filipko Černý,

2. E, ZŠ Stará Turá

9.1. 2017

slimák

Báseň o včielkach

Včielka je dobrá,

dáva nám sladký med.

Šťastní sme,

preto radosť máme hneď.

Zdravie nosí nám

v lyžičke, v pohári,

úsmev nám ľahko

vyčarí na tvári.

Kto včielky si váži,

zdravie si stráži.

Nikoho nepichne,

kto ku nej dobrý je.

Každý, kto medík má rád,

včielkin je kamarát.

7. 2. 2017

Deti z 5. odd. ŠKD Ferda Mravca

v Bernolákove

Ťava

Ja som ťava,

mám dva hrby.

Nosím toľko,

až ma hrbí.

V hrbe samá voda,

tá mi silu dodá.

Simonka Pálešová,

2.E, ZŠ Stará Turá

3.1. 2017

Jeseň

Na strome sú sovičky,

medzi nimi lístočky.

Tie na zem padajú

a jeseň vítajú.

Jakubko Valášek,

2. trieda, ZŠ Cerová

3.11. 2016

myška

Chlebík

My sme malí druháci,

zato dobrí jedáci.

Chlebík sme si napiekli,

zrnká z neho vyjedli.

Cesta zrnka do chlebíka dlhá je,

ujo mlynár  z neho múku namelie.

S vareškou sa cesto v mise zamieša,

piecka zas na voňavý chlebík teší sa.

Druháci – moreplavci

zo ZŠ v Badíne

Október 2016

Arielka a Max

Arielka si všimla, že po lúke kráča niekto podobný, ako je ona, len trošku iný. Myslela si, že je to nepriateľ, tak začala na neho štekať: - Hav, hav, hav! Ten niekto podobný zakýval chvostíkom a povedal: - Ahoj, poď sa so mnou hrať!

Arielka sa zamračila a povedala: - Ty nie si nepriateľ?

- Som pes ako ty a volám sa Max.

- Nevyzeráš ako pes.

- Lebo som iná rasa, - vysvetlil jej Max. - Tak ideme sa hrať?

Max išiel pre loptu, ale nemohol ju nájsť. Išiel to povedať Arielke. Spoločne ju hľadali, nakoniec ju objavili pod lavičkou. Hra sa mohla začať.

Ninka Ďurišová, 2. B, ZŠ Šafárika, Prievidza

26. 1. 2017

POTEŠILO NÁS

Z listu pani učiteľky Moniky Petrikovej zo ZŠ v Malčiciach vyberáme:

„Spolu so žiakmi 8 ročníka sme si na hodinách tvorivého písania vytvorili „dielňu“ tvorivých úloh pre mladších žiakov. Inšpiráciu sme našli aj vo vašom časopise.“

19. 2. 2017